V krásnych časoch, keď veci idú ľahko, je jednoduché hovoriť a konať správne.
Ale čo, keď príde búrka? Víchrica? Keď sa časy zmenia, chvíľa je ťažká a my sa máme rozhodnúť, čo urobíme, na ktorej strane máme stáť? Tu na Kréte, v časti, v ktorej som, je obrovský vietor. Odnesie všetko, čo nie je zaťažené veľkým kameňom .
Včera sme to tu, na Kréte, využili pre super tréning. Vietor fúkal, my sme na kraji skál naň tancovali, stáli, podpopierali jedna druhú. Nikdy sme necítili svoje korene hlbšie než v tej chvíli. A ja som sa opýtala samej seba: ‘ČO TO ZNAMENÁ MAŤ KORENE V BEŽNOM ŽIVOTE?”
Moja odpoveď je: SÚ TO NAŠE HODNOTY.
To, čomu veríme, prečo sme sa rozhodli, čo vieme v hĺbke nás, že je dôležité. To, čo keď nám berú alebo vidíme, že je ohrozené, meníme sa na šelmy a tigrice, levov a drakov.
HODNOTY SÚ TO, ČO MÁM VŽDY SO SEBOU. Kdekoľvek som. Oni sú mojím navigačným systémom. Na nich sú postavené civilizácie.
JA SA NAD SVOJIMI HODNOTVAMI ZAMÝŠĽAM ČASTO. Patrí tam jednoznačne sloboda. Odvaha. Disciplína. Integrita. Láska. Rast. Odkaz, ktorý po sebe zanechám. Bláznovstvo a radosť. Mojou hodnotou je ráno skoro vstať a dať si studenú sprchu alebo skočiť do studeného mora – lebo ak to viem, tak som verná sebe.
A VERNOSŤ SEBE JE PRE ČLOVEKA NESMIERNE DÔLEŽITÁ – ČI SI TO UVEDOMUJE, ALEBO NIE.
Vietor ráno stále fúkal, ale more bolo pokojné. Prekonala som svoj strach z prípadných vĺn, a ešte za svitu mesiaca doň vkĺzla… a to ma priviedlo k ďalšej myšlienka: Veci často nie sú vôbec také zlé, ako sa zdajú. Treba len ísť, a postaviť sa za seba. A nechať, nech sa deje, čo sa má.
To je cesta k sebarešpektu – aspoň tak to vidím ja.
Viac o tejto teme v live videu, ktoré nájdete na mojom Facebookovom profile kliknutím sem.
Lucia
PS: Poznáš môj Klub odvážnych žien? Online priestor, kde sa učíme dať samu seba na prvé miesto prostredníctvom tela, mysle a našich pocitov? Pridaj sa :). Klikni sem. Tvoja L.