ŽENY A MUŽI NIE SÚ ROVNAKÍ – a konečne to svet začína vidieť. Aj ja .

Keď som bola na strednej a končila školu, chcela som byť pilotka bojových stíhačiek.

Dobre, možno s tým mal niečo spoločné aj TOPGUN a Tom Cruise .

Ale hlavne – vyrastala som v Košiciach, vtedajšom centre česko-slovenského letectva.

Pamätám si, ako som hocikedy vzala svoju vlčiačku Catherine Scarlett, sadla na bicykel a s knihami na chrbte šla na lúky vedľa letiska. Tam som si ľahla do trávy a nad hlavou mi lietali naše vtedy slávne Albatrosy…

Chcela som ísť študovať na našu vojenskú leteckú akadémiu, ktorú sme vtedy v Košiciach mali. Ale ženy za bojových pilotov vtedy nebrali.
Zdôvodnenie?
Ženské telo vraj nie je vytvorené na záťaž, akú musia piloti zvládnuť vo výcviku.

Povedala som si vtedy:

Aké nespravodlivé!
Aké hlúpe pravidlá!
Pôjdem do politiky, a zmením to!

A tak sa aj stalo.

Šla som do politiky, a takmer dve desaťročia som okrem iného búrala mýty o ženách v nich.

Čo zvládol muž, čo by som nezvládla ja??
Ha, len sa pozeraj!

Darilo sa mi.
Lenže… bola som aj spokojná a šťastná?

Po určitej stránke áno.
Milovala som svoju prácu.

Bola som hrdá na to, že nemám víkendy a večery a že behám po kampaniach a že sa nikdy nezastavím.

Že cestujem non-stop.
Že som „dôležitá“

No a čo, že spávam 4-5 hodín?
Veď aj Napoleon spal iba toľko!
Že nemám oddych?
A to vadí…?

Veď vstávam za úsvitu, meditujem, hýbem sa, behávam, robím jogu, cvičím, robím si pôsty, studené sprchy, starám sa predsa o seba, nie?
Tak čo!

No…

Slávny Stephen Covey kedysi napísal, že nie nič smutnejšie, než s námahou vyliezť na rebrík a zistiť, že bol opretý o nesprávny strom.

Čo ak to, čo som robila a myslela si, že je správne, správne úplne nebolo?
Čo ak to, čomu som verila bolo založené na nesprávnych dátach?
Čo ak som si nevedomky škodila, zdravotne a emočne?

Čo ak tí vojaci nakoniec mali pravdu…?
Čo ak nie každý stereotyp o ženách a mužoch je založený na potláčaní našich práv, ale na reálnych faktoch, ktoré proste odmietame vidieť?
A ako ich rozlíšiť?

Čo ak mentori (ženskí či mužskí), ktorí ma viedli, ma neviedli správne, lebo brali do úvahy mužskú, väčšinovú skúsenosť?

Môj život vtedy ma napĺňal spokojnosťou a hrdosťou- sčasti.

Ale zároveň som prežívala šialené emočné osmičky.
Vzťahy s mužmi boli pekná katastrofa.
A zarábala som si na fyzické problémy, ktoré sa mali prejaviť až o roky neskôr…

Chcela byť viac než muži – v práci, v tréningu, v živote.
Lenže sama som sa jedným mužom začala stávať.
Muž a žena-muž však pekný vzťah nevytvorí (hnevajte sa na mňa za toto vyhlásenie, ale stojím za ním a rozoberieme to inokedy)

Lenže doba sa dnes mení.
Aj ja som sa zmenila.

Milujem slobodu, ktorú vďaka právam žien mám.
Vďaka ženám, ktoré sa nebáli postaviť sa za seba v časoch, kedy to bolo naozaj nebezpečné, ja dnes môžem žiť, ako chcem, a ďakujem za to!
Nikdy na to nezabúdam.

Ale zároveň dnes KONEČNE aj veda začína brať do úvahy fakt, že mužské a ženské telo je biologicky a emočne rozdielne.

Konečne sa vďaka tlaku žien testujú prípravky a záťaž aj na ženách, nie iba na mužoch.

Konečne začíname mať máme dáta a výskum, hurááá!!

A tu je nový problém:

Ups – nové dáta ukazujú, že ženy a muži by sa mali správať odlišne. Majú odlišne jesť, odlišne cvičiť, odlišne fungovať pre dosiahnutie optima pre svoje telá, mysle, pocity.

Ha!
Čo teraz?

Je to diskriminácia?
Alebo realita, ktorú proste potrebujeme prijať a vysporiadať sa s ňou?

Ja sa v tom, že sme rozdielni, dnes už cítim dobre.
To, čo som celý život odmietala, dnes je mi príjemné, krásne, priam sa v tom vyžívam.
Vidím v tom nádherný priestor pre seba, pre ženy a pre mužov.
Môj život tak aj dnes vyzerá.

Jedna z úloh, ktorú považujem dnes za svoju misiu, je prinášať viac porozumenia medzi mužov a ženy.
Viac lásky, viac podpory.
Lebo spolu nám je dobre, ak vieme, ako na to.

Ak prijmeme, že sme v niečom úplne rovnakí, ale v niečom odlišní.
Sme si rovní – mali by sme si byť – v našich právach. Ale nie v tele, v pocitoch, v prežívaní situácií, ktoré sa nám dejú.

Preto sledujem aj najnovšiu vedu (a, samozrejme, kvôli sebe )
Neurovedu.
Biológiu.
Trendy v športe, v jedle, v plodnosti.
V psychológii.
V skúmaní emócií.

Lebo to všetko nám ukazuje, kde skutočne môže byť problém v našich vzťahoch a v životoch.

Ako to máš ty?
Ako ty vnímaš svoju existenciu ako muž alebo ako žena?

Daj mi vedieť.
A sleduj môj profil pre viac .

A samozrejme, ak tam ešte nie si, rada ťa uvidím v mojom KLUBE VZŤAHY PREMIUM pre ženy, kde ideme ešte viac do hĺbky a konkrétne Klikni sem: 👉https://luciaklapacova.sk/klubvp/

Pa,
L.

PS: Ak ti tento článok dáva zmysel, slobodne zdieľaj, nech sa to šíri 

PPS:
A čo s tým pilotovaním? 
No, povedzme, že tento sen ma dnes už až tak neláka.
Mám svoju potrebu dôležitosti a adrenalín v živote naplnený inak.
Ale keby som chcela – tak to nevzdám.
Šla by som za tým, bez ohľadu na to, kto čo hovorí.
Aj v tom sa doba zmenila.

Ale iné sny z detstva si plním! 
Len v živote mi je lepšie.
Lebo prijímam a teším sa z toho, že nie som muž.
Že som žena.
A neprestajne si dávam otázku, čo to vlastne pre mňa znamená a ako mám fungovať, aby mi bolo naozaj dobre.

Pa,
L.