…na začiatku…
Viedeň 2000. Stála uprostred parketu. Hudba hrala, ona tancovala v šatách, ktoré jej ušila mama. Mala 19. Jedna z najlepších študentiek na jednom z najlepších gymnázií v krajine. Mala sľubnú budúcnosť. Kedysi.
 
Teraz jej vyhliadky nevyzerali bohvieako. Na výšku ju nevzali, mala síce veľké plány, ale ako je to s tými zajacmi? Keď chytáte dvoch, nechytíte ani jedného. Ona skúsila päť škôl – veľmi rôznorodých. Okrem toho to bolo fuk, mali s celou tanečnou skupinou angažmán v Japonsku. Ten ale padol, škola nebola, a tak sa ocitla v lete v Košiciach na podpore. V roku 1999, keď to v krajine vyzeralo biedne. Železiarne takmer padli, všade pochmúrne.
 
Vedela, že musí niečo urobiť. Hocičo. Hľadala.. a našla. Inzerát v novinách, že vo Viedni hľadajú tanečnice. Jupí! Nemecky nejako vedela, anglicky a francúzsky tiež, a tak tam zavolala a na druhý deň už bola vo vlaku. Netušila, čo sa bude diať, ale jej dôvera v to dobré bola silnejšia ako akákoľvek argumentácia.
 
A teraz bola tu. Každú noc, od večera do rána. Šéf, asimilovaný Balkánec z Bosny mal na dverách článok z rakúskych novín, že na Slovensku je každý piaty človek bez práce. Tak nech sa dievčatá-taničnice činia. Nechcú predsa ísť naspäť domov?! Čo na tom, že pracovali nelegálne a keby ich tu chytili… škoda reči. Zárobky boli fajn. Keď bolo dievča šikovné, šlo to. Ten pocit bezmocnosti jej nedal spávať.
 
Priblížili sa nejakí muži. Neboli štamgasti, tak si asi mysleli, že v tomto bare si kúpia viac než pár drinkov. Prišlo jej zle. Pocítila slzy na tvári a lomcoval ňou hnev. Ale niekde v hĺbke vedela, že to zvládne. Že nájde cestu naspäť, hore, k svojim snom.

Vtedy tým snom bol tanec a politika. Chcela robiť niečo užitočné pre svoju krajinu. Nemala rada pravidlá a tak si povedala, že keď už má nejaké počúvať, tak nech sa aspoň nejako podieľa na ich tvorbe. A zároveň vždy milovala pohyb. Tanec zvlášť. Hudba bola pre ňu poéziou. A kone. A chcela cestovať. Chcela byť pilotkou. A veterinárkou. Chcela lásku. A chcela...všetko!

Nemala veľa. Čo však mala bola zvedavosť, odhodlanosť, odvaha, rýchly mozog, schopnosť nasávať nové poznatky ako špongia a opakovať všetko ako opica, dobrodužnosť v krvi a šialená iracionálna viera, že všetko sa jej podarí. Verila, že život je viac, než čo doteraz poznala. Že ju čaká viac.
 
Tak sa do toho pustila. Urobila si plán. Našla si univerzitu. Cez deň v angličtine študovala stratégiu a diplomaciu a v noci v práci na parkete drilovala nemčinu. Spávala tri hoďky v škole v knižnici, ale vyplatilo sa. Škola vychovávala ľudí pre OSN a podobné organizácie, ale cit pre vlastnú krajinu ju vrátil domov.
 
Tentokrát skúsila len jednu školu. A vyšlo to. Nasledovala Bratislava, intenzívne štúdium politických vied na univerzite, nočné šichty v tlačiarňach a intrák v Mlynskej doline. So švábmi. Vytrvala. Tiež sa vyplatilo – v treťom ročníku prišiel spolužiak a opýtal sa: “Keby si dostala ponuku pracovať pre niektorú politickú stranu, ktorá by to bola…?” Odpoveď bola jasná, a prvý dream job – tlačové oddelenie v centrále hlavnej vládnej politickej strany v krajine sa stal domovom na ďalšie dva roky.
 
Po škole ďalší dream job – šéfka zahraničného oddelenia tej istej strany. Jupí, dievča ledva zo školy má radiť predsedovi vlády-reformátorovi..? A reprezentovať stranu a krajinu v Bruseli??? To fakt?? Fakt.
 
Prvý doktorát v Brne, o geopolitike strednej Ázie. Nedokončený, ale naučila sa kvôli nemu po rusky a získala priateľov v zdialených častiach sveta na celý život. Druhý doktorát, dokončený, o európskych politických stranách a vlastný predmet na univerzite.

…Riaditeľka kancelárie štátneho tajomníka na ministerstve zahraničných vecí.
Expertka na západný Balkán a propagátorka uznania Kosova.
Šéfka volebných kampaní.
Poradkyňa Európskej únie pre rozvojovú pomoc v na Kaukaze.
Štipendistka francúzskej a americkej vlády.
Pravá ruka primátora hlavného mesta.
Analytička. Autorka. Prekladateľka.
Učiteľka jogy. Tanca. Jazdkyňa na koni. Cvičiteľka psov. Zabehla polmaratón. Aj nohami, aj na korčuliach.
Čašníčka v kasíne v Amerike a speváčka karaoke v Japonsku.
Podnikateľka. Úspešná aj neúspešná.
Vysoká manažérka vo verejných úradoch, majúca pod sebou desiatky ľudí. A nad sebou ešte úspešnejších mužov. Síce iba pár, ale predsa. Premiérov, prezidentov, ministrov, poslancov…
So sieťou kontaktov a priateľov po celom svete, doma v hlavných mestách kade-take. Precestovala polku sveta, väčšinou pracovne. Od Severnej Mitrovice po Ašchabád si jej notebook pamatal heslá na wifi v kaviarňach…
 
Priatelia sa smiali. Hovorili, ze keď ona stretne na púšti jedného človeka, tak získa dva kontakty. A že keď príde koniec sveta, tak to bude ona,  kto ako najprispôsobivejší tvor prežije. Pozor – nie bezchrbtý. Ale to je iný príbeh :). 

• Priatelia, kolegovia, ľudia okolo videli vždy usmiatu úspešnú krásnu mladú ženu, pre ktorú nič nebol problém, či bola vo rizikovej zóne politických konfliktov alebo doma.
   
  Len ona vedela, čo za tým “úspechom” je. A čo vlastne je úspech..? Vlastný, ale prázdny byt? Pracovné cesty okolo sveta, ale nemať kedy spať? Mať možnosť podieľať sa na správe krajiny a pracovať s najmocnejšími mužmi a ženami krajiny a Európy, ale za cenu štrnásťhodinového pracovného dňa a totálneho vyčerpania? Čo vlastne je ten úspech, a kde je to šťastie, o ktorom sa toľko hovorí? Spokojnosť?
   
  Dobrodružný život, ale veľakrát zlomené srdce, dosiahnuté výsledky, ale život na hranici vyčerpania, neschopnosť oddychovať, ale viera v to, že všetko je možné ju viedli k tomu, aby začala pátrať a hľadať odpovede:
   
  Ako vlastne funguje svet?
  Ako dosiahnuť rovnováhu aj pri najväčšom pracovnom alebo inom zaťažení?
  Čo je kľúč k vnútornému pokoju a spokojnosti?
  Ako získať lásku, po ktorej túžim?
  Ako byť skvelá šéfka?
  Ako dávať svojmu šéfovi vždy, čo práve potrebuje, ako byť vždy o niekoľko krokov pred ním?
  Ako dať všetkým, čo potrebujú, a nezblázniť sa?
  Ako sa starať o telo aj o myseľ? Čo vlastne potrebuje telo, myseľ, srdce, duša?
  V čom sa líši svet mužov a žien, v práci a v súkromí?
  Čo robí lídra lídrom?
  Aké ženy potrebuje svet vrcholového manažmentu, politiky, svet mužov?
  Aké je tajomstvo úspešných mužov? Aké sú ich slabiny? Akí vlastne sú tí, čo riadia náš svet?
  Ako môže žena aj pracovať, aj mať rodinu a lásku…? Musí? Chce?
  Ako si zariadiť deň a splniť všetky úlohy…?

Čokoľvek robila, prišla na to, že existuje určitá schéma, niekoľko krokov, ktoré sa dajú aplikovať na realizáciu akéhokoľvek zámeru, a keď sú správne nastavené, tak fungujú. Vždy prinesú výsledok. Že to takto robí celý život, a že keď to takto funguje jej, môže aj ostatným.
 
Že každá, aj najväčšia a najťažsia aktivita začína prvým krokom, a že jediná cesta, ako ju úspešne vykonať, je rozdeliť si ju na maličké realizovateľné kúsky.
 
Do zblbnutia pátrala po tom, prečo sú veci tak, ako sú, a či nemôžu byť inak? Často zistila, že môžu. Len sa treba pýtať a netreba to vzdať.
 
Zistila, že do bodu B sa z bodu A dostaneme iba vtedy, keď vieme, že tam chceme ísť. A dosť pomôže, keď vieme, kde bod A je. Že cieľ dosiahneme vtedy, keď vieme, čo ten cieľ je. A ktorý chceme viac než iný. Lebo ono niekedy cieľ mysle a cieľ duše sú dve odlišné veci. Funguje to vždy, aj u vládcov krajín.
 
A tak sa stala expertkou na vytváranie plánov, ich štrukturovanie a prioritizáciu. 
 
Nemala čas na šport, ale šialene ho potrebovala, lebo prišla na to, že myseľ nemôže fungovať bez tela, ale ani telo bez správne nastavenej mysle. Tak začala behávať a robiť jogu, lebo to si mohla so sebou vziať na akúkoľvek cestu. Cudzie mestá spoznávala cez beh a zistila, že päť minút cvičenia denne je stokrát viac ako hodka za týždeň.
 
Testovala svoje schopnosti a charakter opäť a znova pološialených extrémnych situáciách.
 
Prišla na to, že vie vstávať aj o 4.30 ráno a ísť behať do mrazivej zimy a tmy, keď má dostatočne silnú potrebu a motiváciu. A keď ju nemá, tak jednoducho nevstane. Jej disciplína bola vždy silná a ukážková. Ale po podrobnom rozbore sa ukázala pravda: Disciplína je vlastne vášeň v praxi.
 
A čo srdce? Duša? Sebaláska? To bola veľká téma. Dievča vyrastajúce bez otca, v silne mačo-idnom a testosterónovom pracovnom prostedí ľahko prevzalo mužské správanie sa. Lenže to neprospievalo jej osobným vzťahom. A tak keď bolesť z nich začala byť neznesiteľná začala pátrať a skúšať a testovať na sebe všetko od terapií po ayuhascu, aby našla vnútornú pohodu a lásku bez ohľadu na vonkajšie prostredie. Podarilo sa.
 
Milión kníh píše tom, že treba nájsť vnútornú radosť a že šťastie človeka nemá byť závislé od vonkajších okolností. No fajn, ale AKO to dopekla urobiť….??? Podarilo sa aj toto.

Priatelia a priateľky, áno, je to môj príbeh. Nič som si nevymysela, len čo-to vynechala, aby sme sa mali o čom rozprávať aj inokedy :). 
 
Život bez radosti a lásky nemá zmysel. Ale rovnako ani život bez rastu a pocitu, že robíme niečo užitočného pre iných, pre širšie okolie, pre svet. Ako to skĺbiť?
 
Moja cesta k tomuto poznaniu bola dlhá-predlhá a kľukatá. Zmysel pre povinnosť mi vždy velil dať prácu na prvé miesto, kým som nepochopila, že kým na prvé miesto nedám seba, šťastie a spokojnosť nepríde v žiadnom aspekte môjho života. Lenže AKO to urobiť, keď máte povinností vyše hlavy, nestíhate, stále sa niekam naháňate….grrr.
 
Viem. Rozumiem vám a poznám to dôverne. Našťastie môj workoholizmus bol prerušovaný mojou zvedavosťou a túžbou po dobrodružstve, po pátraní nad dôvodom vecí :D, takže celý príbeh dopadol veľmi dobre.
 
Dnes žijem plným, bohatým životom, v ktorom moja sebarealizácia má stále významné miesto, ale aj všetky moje ostatné potreby a túžby sú naplnené.  Všetky ľudské aspekty – telo, srdce, duša a  myseľ – dostávajú, čo potrebujú, zväčša kadžý deň. A keď sa nepodarí, tak sa nezbláznim J.
 
A to je dôvod, prečo som tu, teraz, a prečo toto píšem. 

Môj cieľ, misia, je dávať ďalej skúsenosti a poznatky, ktoré som získala. Aby ste vy, úspešné šikovné a krásne ženy s cieľmi a plánmi možno nemuseli ísť takou tvrdou cestou, akou som šla ja. Neviem prejsť tú vašu, ale viem vám ju pomôcť skrátiť.
 
Moja cesta realizácie snov a plánov, ktorú som nazvala Život odvážnej ženy je tu pre tie z vás, ktoré:
 
·       Vedia, že v živote je viac, než to, čo žijú teraz
·       Vedia, že zodpovednosť za svoj život majú vo svojich rukách.
·       Hľadajú a pátrajú po tom, ako priniesť viac rovnováhy, ale aj vzrušenia a odhodlania do svojho života
·       Majú svoje sny a plány, ale nevedia ich vždy realizovať, lebo ich v tom brzdí niečo externé alebo ony sami
·       Neboja sa byť iné, ísť svojou cestou a vyčnievať z radu
·       Baví ich veľa vecí a cítia v sebe vášeň, energiu a veľký potenciál, len to všetko nevedia vždy dobre použiť a vyjadriť
·       Sú odvážne: konajú, aj keď majú strach
 
Predovšetkým pre vás sú určené moje návody, články a inšpiratívne tipy, ktoré sa týkajú života ako takého, ale špeciálne pracovného života a rovnováhy tela, duše srdca a mysle.
 
Budeme hovoriť o:
O prispôsobivosti, odvahe a dobrodružstve
O úlohe emócií pri dosahovaní našich cieľov
O praktických užitočných manažérskch tipoch.
O tom, že prokrastinácia neexistuje a disciplína je v skutočnosti vášeň v praxi
O identifikácii a prioritizácii cieľov a plánov

Ale hlavne budeme hovoriť o tom, ako pomocou prioritizácie a štrukturovanosti realizovať svoje sny a plány.
 
Želám vám všetkým veľa radosti a úspechov pri tvorbe svojho dobrodružstvom naplneného života! 🙂