😉 AKO SA ROBIA PRIATELIA A AKO TO SÚVISÍ S TÝM, AKO RÝCHLO SI NÁJDEŠ VZŤAH 😍

Keď si ku mne v lietadle prisadol, tváril sa nesmierne neprístupne.

Vysoký tmavý muž, zjavne arabského pôvodu.
Vyzeral, akože sa nechce s nikým baviť a všetci ho otravujú.

Nevadilo mi to, naopak!

Bola som unavená, bolo mi trošku smutno a bola som rada, že budem mať na tejto 11 hodinovej ceste trochu pokoja a súkromia.

Lenže pokoj a súkromie mi nebráni v tom, aby som bola slušná.

Keď potreboval pomoc, pomohla som mu, lebo sa ukázalo, že sa necíti dobre.

Keď potreboval výjsť zo svojho sedadla, rada som vstala a uvoľnila mu cestu (keď cestujem, VŽDY sedím v uličke, aby som sa mohla slobodne hýbať, a vždy sa rada postavím )

Po čase videl, že mu odo mňa nehrozí žiadne “nebezpečenstvo”, lebo som sa o žiadnu inú komunikáciu nad rámec slušnosti nesnažila.

A tak sám začal rozhovor.

Bol to vysoký úradník zo Saudskej Arábie, zodpovedný za investície krajiny.
Nie zlé .

Rýchlo sme pochopili, že sme z rovnakého sveta.

Že naše skúsenosti s vládnutím a s politikou sú podobné.

Hovoril o tom, ako sa ich krajina mení a zjavne mu záležalo na tom, aby som si o nich nemyslela nič zlé.
Ja som potom hovorila o Slovensku, o Česku.
O našej histórii a ceste.

A potom som ho spovedala.
Keď už, tak prečo nie? Veď som vzťahová expertka .

Ako je to dnes so ženami v Saudskej Arábii?
S manželstvami?
S mnohoženstvom?
S právami?
So vzťahmi?
So vzdelaním pre ženy, s prácou pre ne?

Pýtala som sa slobodne, lebo som si zaslúžila dôveru.
Mohla som.
A on hovoril otvorene – o manželke, o mame, o sestrách. O vzťahoch.
O práci.
O fungovaní kráľovstva.

A keď mi potom v jednom momente tento nebezpečný možný islamský terorista ukazoval vo svojom mobile fotky kvietkov v ich záhrade, lebo jeho projekt, na ktorom pracuje vo voľnom čase, je zmapovanie neznámych kvetov, v duchu som sa pekne smiala.

Rozlúčili sme sa inak, než ako sme sa stretli: už sme neboli divní cuzdinci – vysoký namosúrený muž a potenciálne otravná žena. Už sme boli dve kvalitné ľudské bytosti, ktoré sa rešpektujú.

Dali sme si kontakty, pozvali sa do svojich domovov, a ponúkli si pomoc.

Jeden nikdy nevie, kedy sa to bude hodiť, to ma už život naučil.

Spoznať sa bolo príjemné prekvapenie a pridaná hodnota k nemalej cene našej uprgradovanej letenky.

A aj keby sme sa viac nemali vidieť, príjemný pocit a úsmev na tvári zostane v nás oboch  (…som zvedavá, ako sa môj drahý zatvári, keď mu poviem, že ideme na výlet do Rijádu a Mekky ).

…
Keď som dorazila do Carlsbadu, do hotela, bola som veľmi unavená.

Ale vedela som, že musím vydržať hore do večera, aby som sa naladila na lokálny čas.

A tak som sa šla prejsť k moru.

Kto pozná Ameriku, tak vie, že to nie je krajina práve priateľská k ľuďom bez auta.

Samé obrovské autostrády, parkoviská, pick-upy.

Ale tu, v kalifornských Karlových varoch chodníky predsa len nejaké majú.

A majú aj semafory, ktorými aj chúďa jeden chodec zastaví celú 6-prúdovú križovatku.

Ako si tak idem, jediná, popri obrovskej ceste, vidím pred sebou postavičku.

Menšiu, neistú, v klobúčiku.
Na semafore sme sa dobehli.
Bola to staršia pani z Ázie, možno z Japonska?

Bola tak krehká, že som si nad ňou vzala “ochranu”, a ďalšie križovatky sme už zdolávali spolu.

Usmievali sme sa, a potom sme prehodili pár slov.

Anglicky vedela veľmi málo, a bola z Číny.
Pýtať sa odkiaľ presne nemalo zmysel, aká je šanca, že by som to miesto poznala? (Ehm, poznámka pre mňa, trošku preštudovať mapu Číny).

Šli sme rovnakým smerom spolu asi 15 minút. Prekonávali nástrahy amerických križovatiek.

Až sme došli k moru.

Ona šla na autobus, ja na pláž.

Rozlúčili sme sa priateľsky, a ja som pozorovala túto krehkú, ale zjavne odhodlanú postavičku, čo vie anglicky asi 20 slov, ako disciplinovane a skromne čaká autobus, hoci ledva vie vysloviť, kam má ísť.

A vnútorne som jej vzdala obrovský obdiv a rešpekt.
S ňou sa viac neuvidím určite.
Ale aj za pár minút sme precítili prepojenie.
Aj ona zostane v mojej mysli a srdci.

….
A tak to ide ďalej.

Som tu dokopy 20 hodín, ale už mám niekoľko ďalších priateľov.

Niektorých na malú chvíľu, niektorí možno zostanú dlhšie, kto vie?

Ale jedno viem určite:
 Samota je naša vlastná voľba.

Nikto z nás nebude nikdy sám, žena či muž, ak to nebude chcieť.

 Lebo otvorenie srdca a prepojenie sa s inou ľudskou bytosťou je možné hneď, vždy, tu a teraz, a má to k dispozíci každá a každý z nás.

Vždy svojím klientkám hovorím, že keď chceš získať muža, partnera, tak začni získaním priateľky.

A keď chceš získať priateľku, začni neznámymi.

Začni ponúkať svoje srdce, emócie, nežnosť, pozornosť tým ľudskými bytostiam, ktoré práve teraz okolo teba sú.

Tým sa ti nie len otvorí svet nových vzťahov a možností, ale zvýši sa aj tvoja ľudská príťažlivosť….

A čo ty vieš, či tá žena, ktorej podržíš dvere, usmeješ sa na ňu a prehodíte pár viet čakaním v rade na vecku nemá práve sexi single brata? 

Nevieš to.

A nedozvieš sa, ak jej tie dvere nepodržíš, ak sa na ňu neusmeješ a nevšimneš si na nej niečo hodne komplimentu. Ak si nezískaš jej dôveru.

To, čo na záver poviem, môže vyznieť neskromne.

Ale nie je to neskromné, lebo je to konštatovanie faktu vyplývajúceho z rokov praktizovania pozornosti a dávania neznámim, a to je:

ja viem, že moja osobná príťažlivosť je a zostane vždy vysoká, bez ohľadu na to, koľko kedy budem mať rokov.

Zostane, lebo vychádza z môjho vnútra.

Ja nikdy nebudem sama, ak sa tak slobodne nerozhodnem.

Skús to tiež.
Môžeš.
Tu a teraz.
Svet je plný ľudí, ktorí sa tiež cítia sami, možno ako ty.

Prekvap ich svojou ľudskou kvalitou.

Urobte spolu zázrak prepojenia sa dvoch ľudí. Zázrak, nad ktorý väčší nie je.

Objímam,
L.

PS: Už si v klube VZŤAHY PREMIUM?  Ak nie, nájdeš ho👉kliknutím SEM

PPS: Ak ti tento text dáva zmysel, zdieľaj ho, nech nám všetkým pomôže nájsť a vytvoriť si krásne vzťahy 🙂

Lucia